V dnešnej postfaktuálnej dobe plnej konšpirácii je dôvera v odbornú verejnosť vo všeobecnosti nízka a paradoxne ju momentálna pandémia nezvyšuje. Chladné štatistické informácie valiace sa zo všetkých strán majú na časť obyvateľstva skôr opačný účinok a skôr vyvolávajú pochybnosti. Príčina nie je jedna, ale ako to už v živote býva, je ich viac. A to môže byť pre niekoho túžiaceho po jednoduchom vysvetlení fungovania sveta neakceptovateľné. Podobne ako preťažené kolabujúce zdravotníctvo („zdravotníci sa stále sťažujú“), povinnosť nosenia rúška („fašizmus, diktatúra,...“) a v konečnom dôsledku závažnosť celej situácie („je to iba ďalšia chrípka, veď známy nemal žiadne príznaky,...“).

Aj z týchto dôvodov sme sa rozhodli pozrieť na aktuálne poznatky o prípadných dlhodobých komplikáciách ochorenia Covid-19 a následne Vám ich v tomto článku predstaviť. Našou motiváciou nie je agitácia, ale osveta a veríme, že Vás tento článok zaujme.


Dlhodobé komplikácie ochorenia Covid-19

Na úvod je potrebné si uvedomiť, že „koronavírusová“ pandémia je tu relatívne krátko. Skúsenosti s dlhodobou prognózou ochorenia a hlavne s jeho následkami sú zatiaľ malé. Ale aj to málo, čo máme k dispozícii, nás môže priviesť k zaujímavým záverom.

Napríklad štúdia zahŕňajúca 110 pacientov v Číne (24 pacientov s miernym priebehom, 67 pacientov so zápalom pľúc a 19 pacientov s ťažkým zápalom pľúc) ukázala zníženie celkovej vitálnej kapacity pľúc po prekonaní ochorenie u 25% z nich. A to aj u mladých pacientov (priemerný vek pacientov bol 49,1 roka). (1)

Vo Francúzku bol ešte pred začiatkom druhej vlny pozorovaný nárast pacientov, ktorí vyhľadali lekársku pomoc pre ťažkosti po prekonaní COVID-19. Medzi najčastejšie patrili: bolesti svalov, výrazná únava, pretrvávajúci pocit horúčky, sťažené dýchanie, bolesti na hrudníku, búšenie srdca, bolesti hlavy a úzkosť. Zaujímavou informáciou je fakt, že u väčšiny z týchto pacientov bol samotný priebeh ochorenia mierny, so stratou čuchu a chute a rýchlym zdravením. Častejšie sa jednalo o ženy (v pomere 4:1) okolo 40 roku života. (2)

Talianska štúdia, ktorá zahŕňala 143 pacientov a sledovala podobné parametre mala takéto výsledky: 12,6% pacientov nemalo žiadne následné ťažkosti, 32% malo 1 alebo 2 pretrvávajúce príznaky a až 55% malo 3 a viac príznakov po prekonanej infekcii. Zhoršenie kvality života uviedlo 44,1% pacientov, medzi najčastejšie patrili únava (53,1%), zhoršené dýchanie (43,4%), bolesti kĺbov (27,3%), bolesti na hrudníku (21,7%). Hodnotenie prebehlo na 60 deň od vzniku prvých príznakov. Priemerný vek pacientov bol 56,5 roka, z toho 37% bolo žien.(3)

V štúdii z Veľkej Británie, ktorá sa venovala výskytu pľúcnej fibrózy po prekonaní COVID-19 sa spomína zaujímavá myšlienka. Aj to relatívne malé percento pacientov, u ktorých dôjde k rozvoju pľúcnej fibrózy, je odstrašujúce, keď zoberieme do úvahy, že prípadov infekcie COVID-19 po celom svete sú milióny. (4)

Upozornenie o možných komplikáciách vydal na stránke Ministerstva zdravotníctva Ruskej Federácie, aj Evgeny Shlyakhto, akademik Ruskej akadémie vied a prezident Ruskej kardiologickej spoločnosti. Keďže sa poprední predstavitelia tejto krajiny k tejto téme zatiaľ správali veľmi rezervovane, je toto vyhlásenie a zmena prístupu iba potvrdením závažnosti tejto pandémie . (5)

Pre veľký počet pacientov, ktorí majú dlhodobé komplikácie, vznikajú po celom svete špeciálne liečebné programy. Nakoľko možné komplikácie presahujú viacero odborov medicíny, je v tomto prípade nutná multidisciplinárna starostlivosť. (6)

 

Medzi prípadné dlhodobé komplikácie patria napríklad:

  • Respiračné: pretrvávajúca dušnosť, chronicky kašeľ, fibróza pľúc
  • Neuropsychické: bolesti hlavy, točenie hlavy, kognitívna dysfunkcia (poruchy pamäte,...), zmeny nálady, senzomotoricky deficit (porucha chuti, čuchu,...), chronická únava a poruchy spánku
  • Kardiovaskulárne: bolesti na hrudníku, búšenie srdca
  • Hematologické: zvýšená tvorba krvných zrazenín
  • Nefrologické: chronické ochorenie obličiek
  • Gastrointestinálne: pretrvávajúca porucha funkcie pečene, hnačky, nechutenstvo
  • Muskuloskeletálne: bolesti kĺbov, redukcia svalstva, celková slabosť, strata kondície
  • Dermatologické: vypadávanie vlasov

 

Covid-19 nesmieme brať na ľahkú váhu

Základnou myšlienkou tohto článku je to, že nesmieme brať toto ochorenie na ľahkú váhu a verejnosť musí byť informovaná aj o dlhodobých následkoch tohto ochorenia. Na čo sa často zabúda. Je potrebné si pamätať, že komplikácie sa môžu objaviť aj s väčším časovým odstupom a môžu mať vplyv na kvalitu života pacienta. V tom prípade netreba váhať, ale naopak vyhľadať svojho lekára a poradiť sa. Výsledok akejkoľvek liečby je v drvivej väčšine prípadov tým úspešnejší, čím skôr sa začne.

  • Nepochybne je v momentálnej dobe to najlepšie čo máme prevencia. Chrániť seba a svojich blízkych. A to platí aj teraz, keď počty infikovaných, hospitalizovaných a tých, čo už nie sú medzi nami neustále rastú. Ruky, odstup, rúško.

Vakcinácia

Aktuálnou témou je vakcinácia. O nej by sa dalo napísať veľa, ale ja skôr uvediem športovú analógiu. Nie je až také podstatné čomu veríte. Či veríte v to, že vírus pochádza z netopiera, či z laboratória, či je to náhoda, či je to nejaký zlý úmysel. Je to ako keď hráte finále Ligy majstrov a v polčase prehrávate 2:0. Je to jedno či veríte v to že je to náhoda, či zlý rozhodca, či ste dostali gól od útočníka, či svoj deň má obranca súpera. Je to jedno. Prehrávate. My všetci prehrávame. A spoločná úloha je tento zápas otočiť. Teraz tu máme možnosť vpustiť na ihrisko nového hráča, ktorý nosí dres s menom Vakcína. Riziko neúspechu existuje vždy, nič nie je 100% bezpečne. Je riziko, že si tento hráč strelí vlastný gól, ale keď sa v tejto hre nič nezmení, tak šancu na výhru nemáme. A následky si reálne zatiaľ nevieme predstaviť.

Oleksandr Olashyn 

Použité zdroje
1. Mo X, Jian W, Su Z, et al. Abnormal pulmonary function in COVID19 patients at time of hospital discharge. Eur Respir J. 2020;55(6): 2001217.
2. Davido B, Seang S, Tubiana R, de Truchis P. Post-COVID-19 chronic symptoms: a postinfectious entity? Clin Microbiol Infect. 2020 Nov;26(11):1448-1449.
3. Carfì A, Bernabei R, Landi F; Gemelli Against COVID-19 Post-Acute Care Study Group. Persistent Symptoms in Patients After Acute COVID-19. JAMA. 2020 Aug 11;324(6):603-605.
4. George PM, Wells AU, Jenkins RG. Pulmonary fibrosis and COVID-19: the potential role for antifibrotic therapy. Lancet Respir Med. 2020 Aug;8(8):807-815.
5. https://minzdrav.gov.ru/news/2020/11/14/15424-ekspert-minzdrava-rossii-dal-rekomendatsii-patsientam-s-hronicheskimi-serdechno-sosudistymi-zabolevaniyami
6. Denyse D. Lutchmansingh, MBBS , Melissa P. Knauert, MD, PhD, Danielle E. Antin-Ozerkis, MD, Vikki Winks, PT, MBA, Mridu Gulati, MD, MPH, Jennifer D. Possick, MD et al. A Clinic Blueprint for Post-Coronavirus Disease 2019 RECOVERY: Learning From the Past, Looking to the Future. J. Chest. 2020 Nov 4:S0012-3692(20)35125-4.